Bože, osloboď, uzdrav a žehnaj Slovensko!

V roku Božieho Slova a Slovenskej identity

SVITÁ NA PRÍCHOD „JARI DUCHA“ V poslednom čase badáme, že svitá na príchod „jari Ducha, nových Turíc a civilizácie lásky“, ktoré predpovedali viacerí pápeži aj charizmatickí laici. Mnohí sme očakávali, že k výraznej zmene k dobrému už príde v roku storočnice Fatimy a Boľševického puču (VOSR, Petrohrad, november 1917), lebo sa skončilo 100 rokov väčšej moci Satana. Podľa zjavenia, ktoré mal pápež Lev XIII. 13. októbra 1884, Satan si vtedy vypýtal od Vládcu dejín, Ježiša Krista 100-ročnú väčšiu moc, ktorá začala v novembri 1917.

(Viac o tom 100-ročnom zápase na čele so „Ženou odetou slnkom“ je v brožúre Kocian V.: Storočnica Fatimy a jej odkaz, Združenie Jas, Zvolen 2017, s. 12-13 a ďalšie.)

Očakávaná zjavná zmena ešte nenastala. Kultúra smrti, teda pakultúra lží, nadvlády egoizmu, vraždenia nenarodených, klamstva, svojvoľnosti, hedonizmu a mamony ešte sa celkom nevzdala. Dôkazom toho je zvlášť zvrátenosť vo forme agendy rodovej ideológie, ktorá ide priamo proti základným prírodným zákonom, proti vede, proti manželstvu, rodine a dobru detí. Bezohľadná nenažratosť či korupcia oligarchov a časti „smotánky“, politikov, sudcov a vysokých úradníkov splodila veľkú existenčnú chudobu a sociálne i zdravotné utrpenie značnej časti národa. Problém tzv. neprispôsobivých občanov sa dostatočne neriešil. Nenávistné prejavy neomarxistických extrémnych liberálov (napr. PS/Spolu, Za ľudí, ...) sa zväčša prehliadajú a tolerujú. Súdy súdia za opačné, tradičné konzervatívne názory, ktoré doteraz nikomu neškodili a sú v súlade s ústavou a zákonmi SR. To je zjavné zneužívanie úradu, dobre zaplatené. A to by nemalo ostať bez trestu. Bývalá televízna moderátorka Martina Šimkovičová čelí na sociálnej sieti a v niektorých mediach kritike kvôli jej statusu na FB, v ktorom vyjadrila názor, že LGBT a gender ideológia je to „najzvrátenejšie zo zvráteného, čo nám prináša tzv. liberálna demokracia“. Šimkovičová v súvislosti s niektorými obvineniami a stíhaniami za názory, uviedla, že dnes „žijeme v dobe, kedy je pravda vydávaná za lož a lož za pravdu“. Ale predsa dá sa pozorovať aj zmena k lepšiemu. A to už od konca fatimského roka 2017, aspoň v modlitbách a svetlách zhora. A od roku 2018 už aj v niektorých súdnych procesoch, už aj s „veľkými rybami“. Vďaka našej účasti na obete a víťazstve Božieho Baránka sme aj my, ktorí sme sa modlitbami, obetami a svedectvami pripojili k nemu, už teraz víťazmi. Pri nočnej adorácii na Božie narodenie 25.12.2017 sme dostali v kaplnke toto slovo ako odkaz aj pre kresťanské politické strany a hnutia: „Iba mocný prúd Svätého Ducha vyzdvihne loď Cirkvi a slovenskej spoločnosti uviaznutú v plytčine. Svätý Duch je už pripravený. Ale potrebuje lodníkov, ktorí by ju odrazili od brehu, aby sa pohla a zašla na hlbinu. Je najvyšší čas otvoriť sa pre neho. ... Čaká vás vážny boj – boj dobra a zla. Kde sa postavíte vy? Či budete iba v strede nečinne stáť a prizerať sa? Treba sa postaviť do „trhlín“ – platí to pre Cirkev, ale aj pre Slovensko. Žiariť bude obloha plná slnka v nasledujúcich rokoch.“ Toto žiarenie „Slnka spravodlivosti“ a „jari Ducha“ ohlásenej už sv. Jánom Pavlom II. v r. 2001 (v NMI 46) potvrdzuje aj posolstvo Panny Márie v nedeľu 4.2.2018 v Dechticiach: „Radujte sa, že Pán robí veľké veci, radujte sa! Zdvihnite fakle svetla nádeje vysoko, aby neosvetľovalo len vás, ale zaplavilo všetkých milosťami Božieho požehnania. I keď sa zdá, že nastala noc a tma je všade, nie je to pravda! Nebojte sa!" 2 Boh rád robí prekvapenia, ak mu úplne veríme. Ohlasujme jeho moc a víťazstvo! Odpúšťajme a vyvyšujme meno Pána Ježiša nad všetky mená a situácie! Žehnajme Slovensko, aj nepriateľov! Odvrátiť sa od zlých ciest a postaviť sa pred Pána do prielomu! Tak ako v biblických časoch aj teraz východiskom zo zla je jedine pokánie a Božie milosrdenstvo. Aj dnes platí Božie slovo: „Ak uzavriem nebesá, že nebude dažďa, ..., alebo pošlem na svoj ľud mor, a môj ľud, ktorý sa volá mojím menom, sa skloní a bude sa modliť, bude hľadať moju tvár a odvráti sa od svojich zlých ciest, ja vypočujem z neba, odpustím ich vinu a ich zem uzdravím“ (2 Krn 7, 13-14). Toto je základná podmienka pre naše osobné i spoločné a zástupné pokánie, ktoré priťahuje Božie milosrdenstvo a potrebnú dobrú zmenu, aj oslobodenie od zla alebo od Zlého a uzdravenie. Ak chceme vymodliť oslobodenie človeka alebo rodiny, alebo väčšej skupiny, napr. aj celého národa, musíme sa ako modlitboví bojovníci postaviť v mene Pána Ježiša do prielomu či trhliny, cez ktorú útočí a škodí Nepriateľ, aby sme uzmierili Pána Boha za hriech a vytlačili Nepriateľa z trhliny a nedovolili mu opäť vstúpiť. Samozrejme, sami musíme byť úprimne obrátení veriaci a spojení s Pánom Ježišom Kristom a posilnení Svätým Duchom a vložení do ochrany sv. anjelov a „Ženy odetej slnkom“ (porov. Zjv 12, 12-17 a brožúru Storočnica Fatimy). Dobre je vyvyšovať meno Pána Ježiša, mať pri sebe nejaký posvätený predmet, poznačiť sa sväteným olejom alebo vodou a aspoň niekedy pridať aj pôst alebo inú obetu. A najmä mať Božiu výzbroj a držať sa pokynov sv. Pavla o duchovnom boji (pozri Ef 6, 10-18). Ale je ešte čosi dôležitejšie, ako je Zlý alebo zlo, ako je samotná trhlina. Je to samotný Svätý Boh, urazený a potupený naším hriechom. Aj my sa máme modliť podobne, ako sa Mojžiš modlil za svoj ľud, keď ťažko zhrešil, takže Boh „si už povedal, že ich vyhubí, keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného. On si stal v prielome pred neho, aby odvrátil jeho hnev, aby ich nezničil“ (Ž 106, 23). A – dodajme – aby sa mu klaňal a uzmieroval ho za to zlo, a tak vytlačil aj Zlého, ktorý pri tom pôsobil. Podobne zápasili za svoj ľud aj Ezechiel (Ez 22, 30-31), Jeremiáš, Daniel a ďalší. Jednomyseľná modlitba spoločenstva, aspoň dvoch, má spravidla veľkú účinnosť. OČISTIŤ HISTORICKÚ PAMIATKU Okrem súčasného neuzmiereného zla v pozadí duchovnej a materiálnej biedy nášho národa a ľudu sú aj neuzmierené veľké dejinné neprávosti. Preto sv. Ján Pavol II. nás už v príprave na Veľké jubileum roka 2000 vyzýval aj „k očisteniu historickej pamiatky“ na miestnej a národnej úrovni. Na otázku „prečo?“ odpovedá: „Dejiny zaznamenávajú nemálo prípadov, ktoré sú protisvedectvom kresťanstva“ a „pre puto, ktoré nás v tajomnom tele spája jedných s druhými ...nesieme ťarchu omylov a previnenítých, ktorí nás predišli“. (Bula Incarnationis mysterium 11; podobne Apoštol. list Tertio millennio adveniente, 32-36.) Očistenie od dejinných protisvedectiev, najmä na vyššej a celonárodnej úrovni u nás, sa ešte neurobilo. Teraz je vhodný čas a ešte nie je neskoro. Veľké dejinné zlo našich predstaviteľov a predchodcov z nášho národa stratí svoj súčasný vplyv, ak budeme zaň odprosovať Pána Boha a najmä ak ho odsúdia aj autority (biskupi, prezident, parlament, ...). Potom sa ľahšie oslobodíme aj od súčasne pôsobiaceho zla a otvoríme pre väčšie Božie požehnanie. Biskupi dostali učiteľský úrad – „katedru“. Preto majú právo a povinnosť pomenovať zlo, najmä do neba volajúce hriechy, a podporovať odvážnych veriacich, kňazov i laikov, ktorí to robia. Takto odhalené a odsúdené zlo začne strácať svoju moc. Z hľadiska dejinného dosahu nám najväčšie škody spôsobili do neba volajúce zločiny na začiatku našej národnej a štátnej existencie, najmä prenasledovanie a ničenie cyrilo-metodského diela po smrti sv. Metoda. Rozpútal to biskup Viching a dovolil kráľ 3 Svätopluk, za účasti radcov a pomáhačov aj z nášho slovenského národa. Boh dopustil, ale neopustil. (Viac o očistení historickej. pamiatky a zástupnom pokání je v brožúre: Kocian V.: Testament sv. Cyrila, Združenie Jas, Zvolen 2019, s. 26-33.) Nemecká katolícka mystička, stigmatizovaná Terézia Neumanová 15. októbra 1948 prijala tento odkaz Krista Pána Slovanom: „Svoje požehnanie dám Slovanom a Slovania, hoci mnohí z nich dnes blúdia, lepšie ho prijmú a prinesú viac ovocia. Budú mojím opravdivým ľudom, ľudom Slova Predvečného a pochopia moje učenie a stanú sa poslušnými." (https://gloria.tv/article/3q2m4WG7KQCETgYPDojLQgAY9) Slávime rok Božieho slova a 40. výročie vyhlásenia našich vierozvestov a apoštolov, sv. Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy (sv. Ján Pavol II. 31.12.1980). S ich pomocou sa môžeme ľahšie stať národom Predvečného Slova, Ježiša Krista. Veď to máme aj zakódované v našom mene: Slovo – Sloveni – Slovania – Slovenky – Slováci – Slovensko. „Národ Predvečného Slova“ – to je naša pravá slovenská identita a veľká šanca, ktorú si máme uvedomiť najmä v tomto – podľa Matice Slovenskej – „Roku slovenskej identity“. A nezabudnime ani na 1200. jubileum narodenia apoštolského kráľa sv. Rastislava! On ako prvý so osvojil túto našu hlbokú identitu. Najprv zo srdca odpustiť a potom sa účinne modliť! Sme v roku duchovne bohatom, plnom nádeje. A to treba dobre využiť. Ako? Odvrátiť sa od svojich zlých ciest, skloniť sa pred Najvyšším a modliť sa, ďakovať, odprosovať a prosiť. Ak sa však chceme modliť bez prekážok vo Svätom Duchu, v ovzduší pokory a chvály, potom nezabúdajme na nutné odpustenie. Pán Ježiš povedal: „Ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy“ (Mt 6, 15). Aj Pán Ježiš na kríži začal s modlitbou odpustenia: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“ (Lk 23, 34). Odpustenie nám potom prinesie bohaté ovocie: oslobodenie, uzdravenie, minimálne duchovné, vnútorné, a Božie požehnanie našich modlitieb. A ľahko dokážeme požehnávať aj našich nepriateľov. Preto je potrebné v roku 2020 úprimne sa obrátiť k Pánu Bohu, a najprv každému zo srdca odpustiť a potom naliehavo sa modliť spolu s našimi apoštolskými Otcami, Cyrilom a Metodom, s Rastislavom a ďalšími svätcami, našimi anjelmi a predkami k Trojjedinému Bohu, v spojení so Sedembolestnou Patrónkou, a konkrétne ďakovať, odprosovať a prosiť. A naša zjednotená pokorná modlitba, plná dôvery a chvály za jeho milosrdenstvo, vystúpi k Nebeskému Otcovi a dotkne sa jeho srdca. KONKRÉTNE JE TEDA POTREBNÉ: Ďakovať Pánu Bohu za dedičstvo našich Otcov, apoštolov sv. Cyrila a sv. Metoda, ktorí svojou epochálnou apoštolskou misiou darovali našim predkom, a cez nich aj nám, poklad hlbšej živej viery v pravého Boha; za dar hlaholiky – prvého slovenského písma a písomnej kultúry Slovákov, vďaka čomu sa slovenský národ už v 9. stor. zaradil ku špičke kultúrnych národov Európy a náš jazyk sa stal 4. liturgickým jazykom Cirkvi. Ba ďakovať nám treba aj za vlastnú slovenskú cirkevnú provinciu už v 9. storočí na čele so sv. Metodom a za našu prvú univerzitu, na Devíne, za akadémiu teológiae, filozófie, jazykov a práva na čele s profesorom konštantínopolskej univerzity sv. Konštantínom Filozofom - Cyrilom. A vďaka Bohu, mali sme aj svoju vlastnú národnú a štátnu suverenitu so slovenským dvojkrížom. A máme ju opäť. Ďakujme Bohu a už si ju nedajme vziať! Odprosovať a uzmierovať Pána Boha za všetky neprávosti, najmä za hriechy do neba volajúce súčasnosti a neďalekej minulosti: zvlášť za rúhania proti Bohu, zločiny proti životu a veľmi veľké krádeže a krivdy, ktoré obrali ukrivdených o existenciu. Vraždy nenarodených – to sú obľúbené obety Satana a dávajú mu väčšiu moc a panstvo nad ľuďmi. 4 Ale poslanci to nevedia, a tak vlastne hlasom za potraty, hlasujú za vládu Zlého a za ďalšie odumieranie nášho národa. Zo vzdialenej minulosti na prvom mieste treba odprosovať Pána Boha za zločiny proti cyrilo-metodskej misii a dedičstvu: za zákernú zlobu jej nepriateľa, nitrianskeho biskupa Vichinga a za prízemnú zaslepenosť kráľa Svätopluka, ktorý sa pre ducha smilstva a baženie po väčšej územnej a vojenskej moci nechal ovládať vichingovcami. Pod ich vplyvom dovolil zlikvidovať hlaholskú kultúru u Slovákov a zničiť cyrilo-metodské diela u nás, čím pritiahol prekliatie na vlastnú krajinu a národ. Je potrebné odprosovať Pána za mučenie, predávanie do otroctva a vyhnanie učeníkov sv. Cyrila a sv. Metoda a za ničenie duchovných a kultúrnych hodnôt na Slovensku v 9. storočí, ale aj za dnešnú ľahostajnosť voči cyrilo-metodskému dedičstvu. Odprosujme za odstránenie staroslovenskej liturgie a prvého slovenského písma – hlaholiky, ktoré mali potenciál duchovne formovať a zjednocovať všetkých Slovanov, a tak napomáhať jednotu východnej i západnej Cirkvi. Uzmierujme Pána Boha aj za znesvätenie a likvidáciu sakrálnych stavieb, v ktorých boli položené základné kamene živej viery, poznania a vzdelanosti nášho národa a slovenskej cirkevnej provincie. Ide o zničenie chrámovej školy (zvyšky sú na východnom návrší Devínskeho hradu), ktorá bola vlastne našou prvou univerzitou a kolískou slovenskej a slovanskej kultúry, a za zrúcanie katedrály sv. Bohorodičky, ktorá ako metropolitný chrám slúžila sv. Metodovi a sv. Gorazdovi (jeho ruiny sú teraz pod súčasným devínskym farským kostolom Sv. Kríža na námestí sv. Cyrila a Metoda a jeho archeologický výskum bol v r. 1982 na príkaz z Prahy bez riadneho dokončenia (!) ukončený). Prosiť za príchod „Jari Ducha“, duchovné prebudenie a znovuzrodenie slovenského národa v pravej a silnej viere. Lebo ako národ iba vo svetle a sile Svätého Ducha splníme to poslanie, ktoré nám dal Pán Boh v „srdci“ Európy: „Prispieť k pravému pokroku európskeho kontinentu svojimi tradíciami a kultúrou ... a živými silami nových generácií.“ A najmä: „Slovensko je povolané ponúknuť Európe predovšetkým dar svojej viery v Krista a oddanosti Panne Márii“. To nám v Božom mene ako apoštol a prorok povedal sv. pápež Ján Pavol II. 9. novembra 1996 v Ríme. Tento dobrý modlitbový program určite môžeme zintenzívniť a predĺžiť aj častejším malým pôstom a veľmi častým požehnávaním ľudí, situácií i Slovenska. A to ľahko, dokonca s radosťou dokážeme. Istotne nie sami , ale so Svätým Duchom! Preto často volajme: „Bože, vyšli svojho Ducha a všetko bude pretvorené a obnovíš tvárnosť zeme!“ „Príď, Svätý Duch, príď! Na mocný príhovor Nepoškvrneného Srdca, príď!“ A nauč nás v modlitbách zápasiť za naše rodiny i za slovenskú zem a národ! Za víťazstvo a kráľovstvo Božej Pravdy, Spravodlivosti a Lásky. Amen. Pamätajme na múdrosť otcov: „Bez Božieho požehnania sú márne ľudské namáhania!“