Obnova v Duchu Svätom

     Z uvedeného citátu je zrejmé, že apoštoli chápali naplnenie Duchom Svätým, ktoré sa prejavovalo aj navonok ako u nich na Turíce, ako nutnú súčasť skúsenosti učeníkov, ktorí uverili v Ježiša Krista a prijali ho naplno za svojho Spasiteľa a Pána. Autor Skutkov popisuje zoslanie Ducha Svätého ako chvíľu, kedy "sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť" (Sk 2, 2-4). Zo slov "ako keď", "akoby" dýcha nepochopiteľnosť tejto udalosti, ale z prirovnaní, ktoré sú použité, je zároveň zjavná až fyzická hmatateľnosť tejto skúsenosti, ktorú u apoštolov i ďalších učeníkov v Skutkoch sprevádza hovorenie inými jazykmi a prorokovanie. Ovocie týchto prvých Turíc je prevratné: predtým ustráchaní apoštolovia zrazu majú schopnosť dosvedčiť navonok svoju vieru slovami aj skutkami, ktoré konajú v Božej moci - dary uzdravovania, mocných zázračných skutkov, oslobodzovania a ďalšie. Nové dary budujú mladú Cirkev zvnútra, ako napríklad dary proroctva a rozlišovania duchov, takže apoštol Pavol v liste Efezanom 2, 20-22 píše: "Ste postavení na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš. V ňom celá stavba pevne pospájaná rastie v svätý chrám v Pánovi, v ňom ste aj vy vbudovaní do Božieho príbytku v Duchu."
     S istotou a vďačnosťou môžeme tvrdiť, že prítomnosť Ducha Svätého nikdy nevymizla z Cirkvi, ale charizmatické prejavy Ducha, časté po prvých Turíciach, ako vyššie duchovné dary sa od tretieho storočia prestali bežne vyskytovať. Obrat nastal v 20. storočí, kedy sa objavila charizmatická obnova, najprv u oddelených bratov, v menšej miere u chodiacich ľudových misionárov v Rusku a Arménsku a vo veľkej miere u protestantských bratských a evanjelikálnych cirkví. Z nich po neprijatí materskými cirkvami vznikli turíčnické cirkvi, ktoré sa veľmi rýchlo šírili a mali veľké úspechy najmä v misiách a krajinách tretieho sveta. V súčasnosti turíčnická konfederácia cirkví "Assemblies of Good" má asi 450 miliónov veriacich a je druhou najväčšou kresťanskou cirkvou po nás katolíkoch (vyše 1 miliardy). V šesťdesiatych rokoch 20. storočia charizmatická obnova sa uchytila aj u veľkých klasických protestantských cirkví. A napokon po skončení Druhého vatikánskeho koncilu (1962-1966) charizmatická obnova zakotvila aj v našej katolíckej Cirkvi.
     Možno takou prvou lastovičkou ohlasujúcou príchod novej jari Ducha Svätého do katolíckej Cirkvi boli slová blahoslavenej Eleny Querry (beatifikoval ju Ján XXIII.), ktorá napísala pápežovi Levovi XIII.: "Svätý Otče, zvolajte ľud do Večeradla. Duch Svätý príde na Turíce a ukáže svoju obnovujúcu moc. Obnoví sa tvárnosť zeme." Lev XIII. na to zaviedol deviatnik pred Turícami.
     Ale bezprostredný podnet na začatie katolíckej charizmatickej obnovy dala modlitba Jána XXIII. za nové Turíce, ktorú sa modlil pri zahájení Druhého vatikánskeho koncilu. Jeho náuka potom naznačila potrebu obnoviť charizmatický rozmer Cirkvi. Ján XXIII. sa modlil:

     "Duchu Svätý, ktorého poslal Otec v mene Ježišovom, ty svojou prítomnosťou bezpečne riadiš Cirkev; obnov aj v našich časoch svoje zázraky ako na nové Turíce. Zachovaj svoju Cirkev, aby s Ježišovou Matkou Máriou vydržala vo vytrvalej, úpenlivej a jednomyseľnej modlitbe a aby sa pod vedením svätého Petra šírilo kráľovstvo božského Vykupiteľa, kráľovstvo pravdy, spravodlivosti, lásky a pokoja."

     Odvtedy slová "obnov", "obnova" a "nové Turíce" opakovali v modlitbách i mimo nich tisícky bratov a sestier, túžiacich po zmene k väčšej opravdivosti a po uskutočnení obnovy podľa Druhého vatikánskeho koncilu. Boh to nenechal bez odpovede.
     Katolická charizmatická obnova (KChO), nazývaná aj Obnova v Duchu Svätom, vyšla zo skupiny pedagógov a študentov americkej katolíckej univerzity v Duquesne (Pittsburgh, Pennsylvania), ktorí sa snažili o duchovnú obnovu a uskutočnenie myšlienok Druhého vatikánskeho koncilu. Uvedomili si, že k tomu potrebujú väčšiu posilu zhora, naplnenie Duchom Svätým. Roku 1967 sa zišli na víkendovu obnovu a pri spontánnej modlitbe jeden po druhom zažili to, čo sa v turíčnických kruhoch nazýva vyliatie Ducha Svätého alebo krst v Duchu Svätom. Objavila sa hlboká radosť z osobne prežitej Božej lásky a prítomnosti, modlitba v jazykoch a ďalšie charizmatické dary, nová veľká chuť modliť sa, čítať Písmo a oslavovať Boha a túžba svedčiť o tom a dávať to ďalej. Pridávali sa ďalší katolíci, väčšinou v Cirkvi nadpriemerne angažovaní. Potom, ako si vypočuli osobné svedectvo o tom, čo sa stalo v Duquesne, aj študenti a profesori katolíckej univerzity v Notre Dame v South Bend (Indiana) zažili rovnakú skúsenosť a tiež sa začali uberať smerom charizmatickej obnovy. Ďalší začiatok bol v univerzitnej farnosti East Lansing (Michigan), kde ako animátor mladých pôsobil Ralph Martin, známy aj u nás z viacerých evanjelizácii FIRE (v preklade "oheň") a z knihy "Čo hovorí Duch?" Už v apríli 1967 sa na univerzite Notre Dame zhromaždilo asi deväťdesiat osôb, aby premýšľali o význame týchto javov. Bol to vlastne prvý kongres tohto hnutia. Nezávisle na dianí v USA Duch Svätý v tom istom roku 1967 vzbudil prvé charizmatické spoločenstvá v Bogote, hlavnom meste Kolumbie. Hnutie sa koncom šesťdesiatych rokov rýchle rozšírilo v Amerike a v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch po celom svete. V roku 1990 bolo členov a sympatizantov - tých, ktorí zažili blahodárny vplyv charizmatickej obnovy, asi 80 miliónov, dnes ich je asi 120 miliónov, u nás asi 70 tisíc. Samotných členov pravidelných charizmatických modlitbových stretnutí je oveľa menej, asi 7 až 10 tisíc, vrátane skupín charizmatických komunít a tých, ktorí sa zúčastňujú iba veľkých stretnutí. V roku 1971 vzniklo prvé charizmatické spoločenstvo na Gregoriánskej univerzite v Ríme, ktoré navštevoval aj neskorší kardinál Carlo Martini, milánsky arcibiskup. Postupne so šírením hnutia sa objavujú ďalšie významné osobnosti zapojené do hnutia: belgický kardinál Léon Suenens, prvý pápežom Pavlom VI. poverený biskup pre celosvetovú charizmatickú obnovu, P. Tom Forrest CSsR, zakladateľ svetového hnutia a centra (v Ríme) "Evanjelizácie 2000", poľský biskup Bronislaw Dembowski, biskupský patrón KChO v Poľsku a v bývalých komunistických krajinách (náš vzácny priateľ, ktorý nám na Slovensku pomáhal od r. 1988), P. Raniero Cantalamessa, pápežský kazateľ, Kim Kolins, charizmatická prednášateľka a mnohí ďalší. Charizmatickú obnovu prijali mnohé biskupské konferencie a predovšetkým pápeži Pavol VI. a Ján Pavol II., ktorý schválil pre KChO medzinárodné koordinačné centrum "ICCRS" (International Catholic Charismatic Renewal Services) na čele so Svetovou radou KChO so sídlom vo Vatikáne. Súčasný pápež Benedikt XVI. ešte ako kardinál (pred 15 rokmi) prejavil veľké sympatie k nášmu hnutiu a k ďalším obnovným charizmatickým hnutiam a presvedčenie o ich nezastupiteľnom mieste v živote Cirkvi.
 

Krst v Duchu Svätom

     Krst v Duchu Svätom podľa gréckeho originálu Nového Zákona doslova značí "ponorenie do Ducha Svätého" (po grécky krstiť = baptizein = ponárať). Zvykne sa charakterizovať ako "hlbšie vyliatie či vliatie Ducha Svätého" alebo "hlbšie naplnenie Duchom Svätým". V Skutkoch apoštolov znamená krst Duchom Svätým prvotnú kresťanskú skúsenosť, ktorú spôsobuje Boh skrze Ježiša Krista. Duch Svätý je pri tom vylievaný na všetkých, ktorí sa verejne odovzdávajú Kristovi, a to pri krste v jeho mene. V tomto kontexte teda je krst v Duchu ako samozrejmosť pri krste vodou a následnom vkladaní rúk (birmovanie). Niektorí Otcovia chápali krst v Duchu Svätom ako synonymum kresťanskej iniciácie (Tertulián, sv. Justín, sv. Cyril Jeruzalemský atď.) Dá sa teda povedať, že krst v Duchu Svätom je vedomé skúsenostné prijatie milostí, objektívne získaných vo sviatosti krstu a birmovania. Prijať krst v Duchu Svätom neznamená pripojiť sa k hnutiu, ale znamená uchopenie plnosti kresťanskej iniciácie, teda plnšie prijatie krstnej a birmovnej milosti. Mohli by sme to prirovnať k rozbaleniu vzácneho daru, ukrytého v starostlivo zabalenej krabici.
 

Charizmatické komunity

     Z vnútra CHO vyrástlo niekoľko záväzných (zmluvných) spoločenstiev, komunít. Napríklad vo Francúzsku komunita Emanuel, Blahoslavenstiev, Chemin Neuff atd., v Anglicku Knieža pokoja (Prince of Peace Community), Emauzská rodina modlitby (The Emmaus Family of Prayer), Otvorené dvere (Open Door) atd., v Taliansku komunita Ján Krstiteľ atď. Zároveň vznikli evanjelizačné centrá ICP, prvé na Malte a ďalšie v rôznych častiach Európy (Nemecko, Poľsko, ...).
 

Literatúra:

     Obnova v Duchu Svätom, Jozef Vrablec, Lúč - Jas 1992
     Charizmatické hnutie, Imrich Degro, Réma 1997
     Rozdúchavanie plameňa, Kilian McDonnell George T. Montague, Jas 1993
     Křest v Duchu Svatém, Michael Slavík, www.cho.cz, 2003
     Katolická Charizmatická Obnova, Benedict M. Heron, OSB, 1992, prac. text IV. chariz. Konference, České Budějovice