Dejiny Združenia Jas sú spojené so vznikom Obnovy v Duchu Svätom na Slovensku, ktorý predchádzal i sprevádzal vznik samotného združenia. Ako to bolo v spoločenstve, z ktorého vyšlo Združenie Jas? Ako to súviselo s mojou kňazskou službou? Pokúsim sa na to odpovedať.
Príprava
V mladšom veku sme čítali prvé kapitoly Skutkov apoštolov so smutnou nostalgiou za tým, čo sa v Cirkvi dialo na jej začiatku, ale teraz, ako sme si vtedy mysleli, sa už nedeje. Iskru nádeje však predsa prebudil Druhý vatikánsky koncil a Dielo koncilovej obnovy (hnutie v demokratizačnom roku 1968). Potom, asi v roku 1970, sa nám dostala do rúk audiokazeta s českým prekladom knihy "Dýka a kríž" od amerického turíčnického pastora, misionára mladých gangstrov a narkomanov v New Yorku, Dávida Wilkersona. Jeden z mojich predstavených - bol som vtedy rehoľník, salezián - nám z nej dokonca dával duchovné cvičenia. To mocne účinkovalo a vzbudilo v niektorých z nás túžbu po nových Turiciach, po plnom vyliati a účinkovaní Svätého Ducha. Počúvali sme to a preberali si to aj v skupinkách mládeže a mladých manželov, ktorým som sa ako tajný kňaz venoval. Asi od roku 1975 sme so slobodnými spoločne každý rok na chate "Ranč" v Klenovských vrchoch slávili Turíce a vyprosovali si svetlo a oheň Ducha Svätého do ďalšieho roka. Ovocím toho bola väčšia horlivosť, ktorá v roku 1980 vyústila do obnovenia Saleziánskych spolupracovníkov na Slovensku. Ale charizmatické prejavy prítomnosti a účinkovania Ducha Svätého, aké sú opísané v Skutkoch apoštolov neprichádzali.
Božia Prozreteľnosť sa postarala, že táto túžba sa začala realizovať práve v apríli 1985 - v mesiaci 1100. jubilea blaženej smrti svätého Metoda (+ 6. apríla 885). V Banskej Bystrici som mal jedno mládežnícke spoločenstvo, do ktorého patrila skromná a múdra sestra Anka Velebná z Ipeľských Úľan. Táto sestra dosť často chodievala do Budapešti, aby navštívila Imricha Molnára, bratranca z ich dediny, ktorý tam študoval na univerzite, a aby sa zúčastnila nejakých stretnutí. Do Banskej Bystrice sa vracala veľmi povzbudená, doslova akoby "nakazená" vierou, optimizmom a radosťou, ktoré tam zažila. A tak sme zatúžili spoznať to spoločenstvo a hnutie, ktoré malo taký silný vplyv na našu sestru.
Prvé stretnutie s ChO
Počas víkendu 27. a 28. apríla sme v Budapešti na vlastné oči uvideli, čo vo svojej láske robí živý Pán prítomný v živých spoločenstvách Obnovy v Duchu Svätom a rozhodli sme sa, že aj my sa dáme na túto cestu. Mesačná obnova v chráme Svätého Ducha v Pešti a svedectvá bývalých stroskotancov zo "zlatej" budapeštianskej mládeže na nás mocne zapôsobili. Tiež láska a starostlivosť Imricha, otca Ištvána Katonu, duchovného asistenta Obnovy, Klariky, Ilonky a ďalších bratov a sestier. Dali nám tiež brožúru na prípravu na "krst Duchom Svätým", ktorú Anka preložila do slovenčiny. Podľa nej som potom dával duchovné cvičenia pre tých, ktorí chceli vstúpiť do Obnovy a prijať novým spôsobom Ducha Svätého, aby si tak prehĺbili svoje zasvätenie Kristovi a mohli mu lepšie slúžiť aj za pomoci charizmatických darov. 28. júla a 27. októbra 1985 sa uskutočnili spoločné výpravy do Budapešti na premodlenie a naplnenie Duchom Svätým. Okrem toho niekoľko individuálnych výprav, prevažne kňazov. Potom nasledovali návštevy maďarských charizmatikov na Slovensku, najmä 7. a 8. decembra 1985 na spomínanej chate - na Ranči a 1. a 2. marca 1986 vo Zvolene, na byte Vierky Nemcovej. Hnutie Ducha Svätého sa dalo do pohybu a začali sa prejavovať aj vyššie duchovné dary u niektorých sestier a bratov, najmä dar jazykov, uzdravovania, slova poznania, obrazov a prorokovania. Skoro na to začali nimi aj slúžiť. Pri týchto akciách v dôsledku neskúsenosti, začiatočníckeho nadšenia a tempa, ktoré sa nasadilo, robili sa aj chyby: slabá alebo veľmi urýchlená príprava, slabý modlitbový život, citová nemiernosť, málo rozlišovania a pokornej závislosti na Duchu Svätom, ľudské plánovanie a organizovanie, málo ovocia Ducha Svätého a vnútornej slobody, smútok v skúškach, časté upadanie do duchovných kríz.
Spolupráca
V tom požehnanom roku svätého Metoda (1985) splnila aj ďalšia túžba môjho srdca a ďalších priateľov, túžba po väčšej vzájomnosti a spolupráci skupín laického apoštolátu. Viacerí zo začínajúcej Obnovy sme sa za to aj modlili. Zdalo sa, že by sa to mohlo dosiahnuť formou spolupráce rovnocenných partnerov na úrovni stretania predstaviteľov jednotlivých hnutí a združení pod predsedníctvom otca biskupa Jána Chryzostoma Korca, pričom v príprave a koordinovaní týchto stretnutí by sa postupne striedali jednotliví predstavitelia. Pozdávalo sa to aj mojim predstaveným. Onedlho som sa potom vďaka prozreteľnostnej "náhode" stretol, práve na Turíce a v Šaštíne, s jedným z vodcov Hnutia laického apoštolátu, bratom Františkom Mikloškom. Ten s týmto návrhom nadšene súhlasil a sľúbil, že vyhľadá otca biskupa a predloží mu ho. Otec biskup súhlasil a poveril ma, aby som pripravil a koordinoval prvé stretnutie. Brat František zabezpečil účasť predstaviteľov - väčšinou z Bratislavy - a ja som pripravil časť programu i miesto a pohostenie za pomoci svojich priateľov z Obnovy a mojej rodiny. Prvé stretnutie sa uskutočnilo na sviatok Povýšenia svätého kríža, 14. 9. 1985 v byte mojej mamy v Bratislave na Trebišovskej ul. č. 9. (bližšie sa o tom možno dočítať v mojej knihe Uzdravenie Slovenska 3, Jas, Zvolen, 2005). Vďaka týmto stretnutiam, ktoré začali 14. 9. 1985, sa rozvinula spolupráca medzi hnutiami laického apoštolátu aj v rámci diecéz, či oblastí, ba dokonca aj na úrovni miest, pripravilo sa duchovne a organizačne slávenie mimoriadneho mariánskeho roka 1987-8, výrazne sa podporila sviečková manifestácia 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave, veľké celonárodné púte a podpisové akcie, reťazový modlitbový zápas a napokon revolúcia v novembri 1989. Vďaka Duchu Svätému a Sedembolestnej! Oplatilo sa riskovať a trochu obetovať.
Zabezpečenie katolíckej asistencie pre ChO
Ale vráťme sa späť do roku 1986! Obnova sa v tom čase šírila takmer ako reťazová reakcia, z viacerých ohnísk, najviac azda zo Zvolena. Preto ma otec biskup Ján Chryzostom Korec vyzval, aby som sa venoval kňazskej asistencii Obnovy, aby sa tak vyhlo živelnosti a nežiaducim extrémom a navrhol vydávať formačný časopis. A tak v rokoch 1987 až 1989 vychádzal vo Zvolene samizdatový občasník "Nové Turíce s Máriou" v náklade asi 250 kusov. Ja som ho redigoval a Janko Kubiš ho obetavo vo svojej "skrýši" tlačil na cyklostyle. Časopis prispel k správnej orientácii a k mariánskej podobe Obnovy v Duchu Svätom na Slovensku. Veď Mária je prvá charizmatička v Cirkvi - pri Vtelení, pri návšteve Alžbety aj v Turíčnom večeradle. Robili sme tiež občasné stretnutia hlavných vedúcich spoločenstiev Obnovy. Zdôrazňoval som im nutnosť rozlišovať, modliť sa predovšetkým za dar rozlišovania a radiť sa s kňazským vedením. Tieto usmernenia niektoré skupinky na Východe však nebrali dosť vážne, najmä najhorlivejšia z nich - skupinka sestier, ktorá svojimi nesprávnymi postojmi a "proroctvami" strhla do omylu aj ďalších (aj inak triezvych rozumných a vzdelaných mužov). Tak došlo k vybočeniam a nepríjemným udalostiam (porov. Imrich Degro, "Dejiny charimatického hnutia III.", v časopise Charizma 2/2005). Išlo pritom o horlivé a darmi Ducha obdarené duše, konajúce veľa dobra. Z ich prostredia a pod ich vplyvom vzišli aj viaceré zasvätené s kňazské povolania.
Príchod Obnovy sa stretol u otca biskupa Jána Chryzostoma Korca a v kruhu predstaviteľov laických hnutí so sympatiami a záujmom o prejavy Ducha Svätého. Doma - teda v saleziánskej rodine to bolo už komplikovanejšie, od živého záujmu na začiatku, neskôr udúšaného, až po zjavný odpor a odmietnutie. Boli tu aj obavy z možných problémov s novým "nevyspytateľným" hnutím a s miestnou hierarchiou. A tak bol daný zákaz ďalej šíriť Obnovu medzi saleziánskymi spolupracovníkmi, ktorých som mal v tom čase na starosti. Vzhľadom na požiadavku otca biskupa Korca, aby som sa venoval katolíckej formácii skupín Obnovy, moja ďalšia služba Obnove bola viac menej tolerovaná. Napriek tomu "krst Duchom Svätým" prijali niektorí saleziánski kňazi (napríklad zo zvolenských blahej pamäti obľúbení pátri Jozef Štámec a Nikodém Vašek) a bohoslovci a viaceré dobrovoľníčky Don Bosca a veľmi to obohatilo ich zasvätenie a službu.
Vznik Združenia
V tejto situácii som sa pýtal, čo ďalej. Táto otázka sa stala zvlášť naliehavou po revolúcii v roku 1989, kedy bolo treba vyjsť z utajenia (bol som zamestnaný na lesníckom výskumnom ústave) a zaradiť sa do oficiálnej kňazskej služby v Cirkvi. Mal som zanechať spoločenstvá Obnovy, ktoré som z časti zakladal a ktoré by pravdepodobne ostali bez kňazskej asistencie a ísť na miesto, kam ma pošle rehoľná poslušnosť? Alebo som mal požiadať o uvoľnenie z rehole a prejsť do diecéznej kňazskej služby, aby som mohol plnšie pokračovať v započatom diele Obnovy? V čase, keď som sa zaoberal týmito otázkami a prosil Pána o svetlo, okolo 10. marca 1990 sa obrátil na mňa ešte pred svojou konsekraciou nový vymenovaný banskobystrický biskup Mons. Rudolf Baláž a požiadal ma, aby som sa v jeho diecéze venoval Obnove v Duchu Svätom. O pár mesiacov na to - po vybavení všetkých formalít - dostal som súhlas Svätej Stolice a bol som inkardinovaný do banskobystrickej diecézy.
Banskobystrický biskup Mons. Rudolf Baláž potom stál pri nás aj pri zakladaní Združenia Jas, s cieľom zabezpečovať katolícku jednotu a animáciu členov a skupín hnutia Obnovy v Duchu Svätom v banskobystrickej diecéze a na celom Slovensku. Prípravný výbor tvorili: Boris Kozlik, Rudolf Toma, Viera Nemcová, Martin Iskra a ja. Diecézny biskup na našu žiadosť dekrétom z 12. októbra 1990 schválil naše združenie a dal odporúčanie, aby dostalo od štátnych orgánov právnu subjektivitu. Tá mu bola udelená Ministerstvom vnútra SR registráciou združenia 18. októbra 1990, na sviatok svätého Lukáša, ktorý odvtedy je jedným z našich hlavných patrónov. Ale podrobnejšie o tomto združení a jeho 15-ročnom pôsobení v ďalšej časti.