Nasledujúce posolstvo bolo dané už v r. 2001, keď ešte sa nedalo predvídať to, čo je v ňom povedané. A potom ostalo zabudnuté medzi starými papiermi, až kým som ho neobjavil po 16 rokoch v rukopise medzi starými papiermi:

10.12.2001 – Nakoniec zvíťazí Nepoškvrnené Srdce

Pri prepisovaní článku otca biskupa Pavla Hnilicu SJ z 13. okt. 2001 do nášho časopisu, Novej zvesti 2001, č. 4, zrazu som dostala toto poznanie:

„Som ten, ktorého prenasleduje zlo celého sveta, ale iba ja som svetlo, láska a požehnanie pre celé ľudstvo.

Môj unavený národ – Slovensko. Žehnám ti, požehnávam tvoje kroky, aj keď vždy nekráčate ku mne. Svoju lásku vylievam na celý svet, ale osobitne na vás deti moje slovenské, vždy zaznávané a unavené.

Môj súcit je s vami, pretože viete byť štedrí! Moja láska je s vami, pretože ešte stále viete dávať a objavovať krásy sveta cez moje milosrdenstvo.

Na Slovensku rastie počet spoločenstiev, ktoré sa pravidelne modlievajú nielen za uzdravenie a požehnanie svojich rodín, ale aj nášho národa, štátu a Európy. Duch Svätý také šľachetné modlitby často sprevádza aj svojimi darmi, napríklad prorockými príhovormi a symbolickými obrazmi. Jedna sestra z takého spoločenstva, pre ktoré som 27. augusta 2008 vo Zvolene mal sv. omšu, nám rozprávala: